Ivan Doskočil

Narodil som sa v Martine a od malička som bol vedený k športu. Víkendy sme s rodičmi pravidelne trávili na horách – v lete turistika, v zime lyže. Už moji starí rodičia, hlavne môj dedo, boli priekopníkmi turistiky a lyžovania v našom regióne – na fatranských štítoch, kde sa dnes hráme na skialpinistov.

“Keď prišla slabá zima a nedalo sa lyžovať, neostávalo nič iné, než začať liezť aj v zime.”

Môj dedo v 30. rokoch minulého storočia lyžoval v golfkách a vlnenom svetri. V chate, ktorú si tam spoločne s partiou kamarátov postavili, vždy viselo červené horolezecké lano, o ktorom sa mi aj zdalo.

O horolezcoch sa u nás doma vždy hovorilo ako by to boli polobohovia a všetci sme s napätím sledovali úspechy našich himaláistov. Namiesto rozprávok nám boli často predčítávané tatranskej povesti a odpisy záchranných akcií a tragédií horolezcov. Počas mojich častých náštev v Tatrách mi otec s obdivom ukazoval lezecké steny a horolezcov vysoko v stenách.

Žltú stenu, Severnej stenu Malého Kežmaráku a Galérii Ganku som dokonale poznal už zo spomínaného rozprávania. Ako deväťročný som prvýkrát vystúpil na Gerlach spolu s otcom, jeho kamarátom a horským vodcom. Niet divu, že som sa už v útlom veku rozhodol stať sa horolezcom.

V puberte som sa vďaka svojej výške venoval volejbalu, ale to len do tej doby, než prišiel kamarát a zatriasol mi pri hlave karabínami. Do jedného roka sme na skalkách valili na tú dobu ťažké prášky, svojpomocne postavili bouldrovku a neskôr aj jednu z prvých lezeckých stien na slovenskom. Potom vyšla naša biblia – sprievodca RP v Tatrách, a my sme mali o zábavu postarané.

“Keď sme sa zmohli na dobré cepíny a mačky, pustili sme sa aj do ľadov – od Slovenského raja cez ARGENTIERE La Besa a Chamonix až do Škótska.”

Vždy sme sa snažili spojiť skialp a extrémne zjazdy so športovým lezením a alpinizmom – frajer bol ten, kto bol naozaj dobrý vo všetkom a pritom to nebol suchár. Úspech bolo treba vždy parádne osláviť a zážitky obecenstvu parádne prifarbiť, aby sme si ho získali. V súčasnosti asi najradšej jazdím do Vysokých Tatier a do Álp.

Prečo som sa stal vodcom?

Na tejto práci ma asi najviac baví neustály kontakt s ľuďmi, pohyb na čerstvom vzduchu, lezenie a lyžovanie. Klientom garantujeme bezpečný pohyb v horách a urobíme maximum, aby si tieto chvíle náležite vychutnali a dosiahli vytýčeného cieľa – spravidla vrchole kopca. Čo sa týka mojich osobných cieľov, tak by som si rád vyliezol supercolouir na Cerro Torre a chcel by som vodiť zo ďalších 40 rokov. Doteraz sa mi podarilo uskutočniť asi 200 horolezeckých výstupov v Tatrách, Grónsku, Madagaskare, Chorvátsku a v Škótsku ak tomu nespočetne skialpových túr. Niekedy som na lyžiach každý deň – trebárs aj s  čelovkou na hlave a neskoro v noci.

Vzdelanie
1979 – 1987 ZŠ Martin
1987 – 1991 Gymnázium Vrútky
1992 – 1998 FTVS UK Bratislava – pedagogický smer TV-AJ, špecializácia lyžovanie a horolezectvo, diplomová práca z horolezectvo
2003 – 2006 Kurz HV UIAGM

Prax – zamestnanie

1991 – Práca vo výškach Praha
1991 – 1992 Sprievodca a lyžiarsky inštruktor pre VICTOURS Dánsko
1994 – 1995 Učiteľ lyžovania S / B Šport Chopok, Nízke Tatry
1995 – Au-pair a štúdium v ​​Anglicku
1998 – Predajňa so športovým vybavením, od 2004 HUDYsport
2006 – Horský vodca UIAGM

Ďalšie odborné predpoklady

Učiteľ lyžovania, cvičiteľ horolezectva

Jazyková vybavenosť

Angličtina, poľština, nemčina, ruština, srbochorvátčina

Koníčky

Rodina, šport a zábava